Utorok, 15.3.

 Deň tretí.

Dnes už všetci bez výnimky zapúšťame na zastávke korene. Včera sme skúšali 411 a dnes 412. Tá je skôr v meste a odchádza v takom lepšom čase, že môžme o kúsok viac podriemať vo vyhriatej postielke.

Bežne o ôsmej už sedíme v škole. Tu ešte dojedáme raňajky. I tak je to v chvate a na rýchlo.  Nestíhame.

V toto ráno sa stretávame v tom istom autobuse. Dievčatá sa ešte trochu okúňali zamávať na autobus, aby zastal. Našťastie však šofér bol všímavý a zastal. 

Tu sme my, Atlantici, priamo v náručí uháňajúceho dvojposchodového "double deckru". Vonku asi aj prší. Ako inak. Filipovi je ok. 

Včera na rozohriatie sme mali identifikovať našu náladu. Podľa milých obrázkov. Dosť sme sa cítili ako pod vedrom. Dnes je to už iné. Ako ste na tom vy?

                      zdroj obrázka: Atlantic lesson on padlet

Dnešná téma je netiketa...teda spojenie slov network (sieť) a etiketa. Materiály a témy máme rozpísané na padlete. Mobil sa stal nástrojom na učenie, lebo nemáme učebnice. Na posilnenie sebavedomia, vyťahujeme sa na prestávke na chodby školy, aj keď sa stále pýtame či môžme na toalety. 

Triedy sa zdajú byť malé, ale ony nie sú. Sú skladacie. Podľa potreby ich vedia spojiť alebo naopak vytvoriť útulný priestor pre menšie skupiny. Tie hnedé panely sú steny, ktoré do seba zapadnú, keď je treba.

A keď sme už pri škole, Atlantici mali za úlohu spraviť reklamu na školu. Poradili si pravdaže kreatívne a spracovali ju ako reportážny príspevok do hlavných správ. Toto videjko je však z uličiek našej školy.

Po doobedňajších hodinách máme hodinku na "lunch".  Zámerne to nevoláme obed. Môžme vybehnúť i do potravín oproti. Ale treba byť späť na čas. Chválime, že sme stále. Niektorí majú trochu obavy, čo to tá "tímbuildingová" aktivita bude. Nechajme sa prekvapiť.

Trochu nepopulárne a typicky našsky rozsádzame skupinky. Ana, temperamentná Španielka, nám dáva úlohu. Kresliť. Každý má nakresliť čo len chce, sám za seba. Celkom ľahké..teda alebo ani nie celkom. Čo by ste kreslili vy? 

Ak aj nie zjavne, predsa zvedavo sa čudujeme, ako z tohto vznikne tímová aktivita, keď si sami maľujeme. Hotové výkresy lepíme na presklenú časť učebne, neviem prečo podvedome myslím na naše pani upratovačky. Aha, z obrázkov ktoré sme nakreslili budeme skladať príbeh. 

Bolo nás trochu veľa, ale veľmi dobrá ukážka, ako sa z individuálneho stáva spoločné. Aby sme sa trochu rozhovorili, Ana zapína JBL. Veď s hudbou je to ľahšie. Zase podvedome myslím...

Príbeh však nakoniec mal posolstvo, aby sme sa nebáli komunikovať smerom k ľuďom, ktorým môžme dôverovať. A pravdaže, celkom španielsky, sa aj tancovalo. Kto chcel. 

Po škole nás čakalo vytúžené voľno. Všimnite si. Ešte pred pár hodinami, chceli niektorí všetko nalinajkované a už sa odvážia, že by sa radi poobzerali po meste. Dávame si prvý rozchod. Stretnutie o pol šiestej. 

Je sychravo a popŕcha, ale spokojní, že už sa mohli trochu vyobzerať po výkladoch. Úloha bola, zohnať si čosi zelené. Za pár dní bude veľký írsky sviatok svätého Patrika.  Spoza zahmleného okna ťažko vidno von. Okno poslúži ako plátno.  Noe zbadá, že už treba vystupovať. Zaslúži si tabuľku čokolády za odmenu. 

A kým sa stretneme opäť, nájdite si vám prináležiace nohy. Či sa odvážili doprostred kruhu a možno ich iba nezachytil objektív kamery.