Nedeľa, 20.3.

Nedeľa je deň keď sa nič "nedelá"?

Tak sme plánovali, že tento deň bude pauzičkový. Lenže na jedenástu je naplánované prekvapenie. Až som z toho pomýlený a miesto o trištvrte, som pripravený vyraziť o štvrť na desať. Ale keď už na nohách, treba to využiť na nákupy, lebo ďalší člen výpravy má dnes narodeniny. 

Vezieme sa štyristo-dvojkou, busom konkurenčnej spoločnosti. Tu nás tešia i usb nabíjačky zabudované do sedadiel a panoramatické okienko. Vystupujeme a hľadáme kúsok zeleného miesta. Rovno pri roundaboute (kruhový objazd). Tradičné zoradenie ide tentokrát celkom rýchlo. Z radu majú vystúpiť tí, ktorí majú na sebe čosi oranžové. Potom späť. A skúšame ďalšiu farbu, len zahovoriť pravý účel. Potom majú vykročiť a skákať na mieste tí, ktorí majú narodeniny. Skáče iba jeden z nás.

Kto to bol dnes? Uhádnete? Komu patrí trojposchodová mafino-torta a sviečková nulka na sfúknutie? (vek sa vlastne taktne nespomína)))))))

Áno uhádli ste, najmladší člen nášho groupleaderského zoskupenia. Tesne pred cieľom prekvapenia, prichádza škrt cez rozpočet. Zisťujeme, že síce nám potvrdili rezerváciu, ale nedali ju do systému. Čo teraz robiť? Už sa tam nezmestíme a je zbytočné protestovať, len sa nezaseknúť v sklamaní. Berieme ponúknutú zmenu termínu a kompenzáciu v podobe 50% času navyše. Termín však až v pondelok. Môžeme prezradiť, že to mal byť Go-karting. Ale deň je pred  nami a smútok treba otriasť. Za pochodu vymýšľame alternatívu. Je tiež kus atraktívna. Juniori podelení do štyroch tímov, ktorých líderkami sú dievčatá, sa v trojminútových intervaloch rozbiehajú samostatne na rôzne strany.  

Za použitia GPS majú orientačný pochod smerom na Eyre square. Cestou odfotiť desať zaujímavostí. Pravdaže ideme ako zadný voj.

Pozoruhodnosť nášho tímu je na svete:

Bolo zaujímavé zistiť, že sme mnohí fotili tie isté veci, ale z úplne iného pohľadu. Chvíľka pozornosti, keď sme si tie "pozoruhodnosti" ukazovali bola veľmi príjemná a "jéjkali" sme statočne. Vybrali sme sa smerom na Salthill, našu pláž. Cestou nás pani učiteľka pozýva na narodeninové makrónky.

Za pochodu nás čaká ešte overenie schopnosti odhadu. Koľko krokov nás prevedie na druhú stranu hrádze?  Súťažia tímy o horalku. Na miestnom ostrove máme overenú aktivitku v hádzaní kameňov do vody. Lenže sme nepočítali, že odliv to more odiali a do vody nedohodíme, aj keby sme boli Goliášmi. Ale kameň pekne čľupne i do blata.

V akcii dievčatá. Najlepšie hádzala Nataša a z chalanov to bol tesný súboj Filipa s Matteom. Slnko a more sa nám schovalo. Poškuľujem, či si nadšenci nerozmyslia svoj pôvodný zámer. Po hode kameňom sa však v nás deň rozsvieti a zisťujeme, že včera Filip dostal vo svojej írskej rodine  prekvapenie v podobe narodeninovej torty. Veľmi milé, lebo si to zapamätali z nenápadného rozhovoru ktorýsi večer. A aby toho nebolo málo. Filip vyhráva i náš štvorlístkový jackpot. Za doslova pár sekúnd. Veľkodušne sme si mysleli, že v zime štvorlístky nerastú. 

Sme odhodlaní sa naozaj prekonať a tak si vyberáme vhodné miesto, keďže je ten odliv, aby nebolo ďaleko do vody. Dohodneme sa, že najlepšie bude naše staré miesto. Je to kus pešo. Keby ste si  chceli predstaviť váhu toho rozhodnutia, tak sme na sústavne chodiacich nohách už od desiatej. 

Naše prípravy. Treba uznať, chalani sú ozaj odvážni a veľmi praktickí. Počúvajú rady starších. Vybavení sú na prezutie i prezlečenie. Niektorých sme predsa len odhovorili, lebo tak všelijako sa cítili posledné dni a predsa najdôležitejšie je byť budúci týždeň ešte pojazdní. V spoločnom kruhu si prízvukujeme, že tam, kam sme zašli je to veľa a chlapské je aj cúvnuť v poslednej chvíli, zvážiť svoje sily a i namočené nohy stačia. Chvíľka váhania, no nakoniec všetci, ktorí idú,  končia celí vo vode.  

Na fotke sa to zdá byť letný Balaton, ale deväť stupňov je dosť svieža voda. Ako hovorili miestni, je úplne v pohode. Na porovnanie,  v rovnakom čase, len kúsok vedľa, sa mága bosonohá škôlkárka. Tak sme naozaj normálni. 

Ešte jeden dnešný nástup a také tie oficiálne múdre slová. Aby si dávali pozor a tak ďalej. A prianie zdaru. Testom, že ich tu môžem nechať, je schopnosť vyliezť po skalách na promenádu. Hoci zaváhajúci hľadajú cestičky, ako obísť úlohu, nakoniec starosti zahodia a vylezú na skalu. Dali to. Môžem ísť. 

Predtým však spoločný neskorý obed. V známej pizérii. Je tam plno, lenže Taliani sú rodení hostitelia a už aj vyčarujú stôl pre pätnástich. Zhodou okolností práve ten istý ako takmer pred polrokom.  Predjedlom sú fajné čipsy (na hrubo nakrájané hranolky) a potom naozaj výborná pizza.

Prejedení do popuku navrhujeme, že domov to máme trištvrte hodinku pešo alebo polhodinku na Eyre square a odtiaľ ďalšiu autobusom. Alex bez váhania vyberá to pešo. Len pripomínam, že sme v pohybe od desiatej. Ešte jedna pozoruhodná smerová tabuľa, ak by ste váhali kadiaľ na toalety. 

Cesta nás symbolicky viedla promenádou, ktorou sme išli úplne prvý večer s pani učiteľkou, ešte v októbri, s prvými horizonťákmi. Neznámi a neznalí. O koľko skúseností, zážitkov, zručností a sebavedomia sme bohatší. Je to všetko tak veľmi známe akoby iba včera prihodené. 

Zvýšte teraz pozornosť. Miesto dvoch rozdielov, musíte násť až dvanásť. Nájdete?