Streda 16.3.

 Tretí deň. 

Dni sa nám rozbiehajú a ráno prekvapí krásnym slnečným  počasím. Také bolo jasné, až vyrážalo dych. Trochu srieňu naznačuje, že do rána mrzlo. Ale ako  dobre, že neprší. Keby to tak dlho vydržalo. 

Na stole nás čakajú raňajky. Tvária sa veľmi zdravo.  Zväčša sú to takéto krabičky, zaváraninové poháriky. Tie cereálne chlebíčky celkom zasýtia. Nesmie chýbať pravá marmeláda. Čiže lekvár z citrusového ovocia. Má takú zvláštnu horkastú chuť po pomarančovej kôre. Ale je to zaujímavé a chutné.

Dnes na autobus máva už aj Amira a Miška. Nechceli by zmeškať. Spoza veľké okná, cítiť teplo,  hoci ich neumyli. Alebo tie čmuhy robia takí turisti ako my. Za zákrutou sa ukáže silueta Galwayskej katedrály.

V škole sa stretávame s pojmom "digital footprint", čosi také, ako naše stopy v online priestore. Skúšame si googliť, čo ten internet o nás vie. Našťastie nenachádza nič, za čo by sme mali veľmi klopiť zrak. Naše dve triedy.

Dnes opäť na prestávku využívame terasu. Dá sa fajn posedieť. O tretej nás čaká akvárium. Vyberáme sa hneď po škole. Pešo je to hodná chvíľa, ale všetci sme pri sile. A svojimi proporciami vyvažujeme vodnú bránu prieplavu pre rybárske člny.

Je pravda, že naše mušie váhy ňou ani len nepohli. Na veľkých ihriskách sa hrajú všelijaké čudné športy. Gaelic futbal, rugby, hurling. Pre nás je ihrisko príliš blatové na hry. Radšej sa presúvame na pláž a čas vypĺňame tvorivo. 

V tímovom duchu pracujeme na podobizniach. Zadeľujeme si úlohy a každý prispieva do spoločnej práce. Zvládnuť to pre šesť ľudí, môže byť celkom ťažké. Najmä ak dostanete obmedzený čas.

Toto bola mýlka a samostatné bonusové dielo. Dominik povedal, že je to viac o ňom. Po určenom čase predstavujeme svoje kreácie. Majú to byť group leaders v životnej veľkosti alebo aspoň v nejakej mierke. Tak asi nad tým pravidlom prižmúrime oči.

Tu sme my, veľmi kreatívni a výrazní. Ak tam vzhliadnete podobu, je čisto náhodná. 
Čas náš však trochu tlačí. Na tretiu máme byť v miestnom akváriu. Ževraj nie je veľké, no i tak trochu očakávame žraloky. Pridávame do kroku a stíhame to presne na minútu.

Na začiatku nás vystraší burácanie vody. Asi ryby v tom akvárku za nami potrebujú simulovať valiace sa vlny. 

Táto atrakcia je trochu iná, ako čo sme navyknutí a je v menšej miere. Práve to jej pridáva plusové body. Nebolo treba sa nikam náhliť, všetko stihnúť. V pohode sa dalo i začítať a zapozerať. Veľmi lákal tento homár, vychýrená pochúťka. 

Zameranie prehliadky bolo na lokálnu morskú faunu a flóru. Veľmi cielené. Vedeli ste, že rozsievka, jednobunková mikroskopická riasa, má rôzne tvary? Tento miniatúrny život je pre nás tak veľmi dôležitý. Produkuje pre nás až 20% celosvetového kyslíka.

Od morského kraba na rozlúčku dostávame srdiečko. Asi sme celkom vyhladli, ale rozhodne sme nevynechali obchod so suvenírmi. Do odchodu autobusu ostáva ešte nejaká chvíľka. To sme však netušili, že bude meškať vyše pol hodiny. 

Pozrite sa, čo sú ochotní urobiť pre jednu vynikajúcu a čerstvú mafinu, plnenú ovocím. Nejako už prestávame riešiť, čo si myslia ľudia, veď sú tu i učitelia. Máme svoj čas a ten si napĺňame.

To však bola iba rozohrievačka. A po olovrante, ktorý bol veľmi dobrý, sme sa ešte pustili hrať pravda - nepravda. Nemali sme so sebou papier na záznamy, takže sme využili práve stúpajúci príliv a do mokrého piesku značili odpovede. Len bolo treba v správnu chvíľu utekať pred blížiacou sa vlnou. Stihnú to?

Skoro vždy.....

Proti vetru máme rôzne techniky, ako sa ochrániť. Schovať sa do závetria autobusovej zastávky alebo využiť všetky možné formy a zmeniť sa napríklad i na ufóna.

Pomaly získavame kondičku. Veď v škole sa nasedíme dosť. Trochu nás vystrašil autobus, dlho nechodil, ale zavolali sme na dispečing a uistili nás, že je už na ceste, len je taká premávka. Zajtra je u nich veľký sviatok a tak sa všetci náhlia domov. I my.

Trochu kreativity sme mali i my a nakreslili do piesku podobizne Atlanticov. Hádajte, kto je to. Oni sa v nich riadne identifikovali.