Sobota 19.3.

Začíname druhú polovicu. 

Za tento deň, by stačilo pridať naše fotky a bolo by jasné, že to bol jeden úžasný deň, plný zážitkov a prekonávania sa. Tiež veľkého šťastia na vydúfané počasie. Hoci predpovede indikovali slnečno, nedovolili sme si ani len potešenie tou nádejou. Veď tu sa to mení ako v Tatrách.

Ráno zisťujeme, prečo nie je dobré povedať,  že autobus ide o desať minút skôr, ako ide naozaj. Zámienka je síce nezmeškať, lenže to sa potom môže pritrafiť, že pôjde ešte jeden predtým, ako ten pravý. Hneď z rána sme zachytili fotoaparátom nevšedný úkaz. Nie, nie je to Dominik. Ale to pred ním. Pravá výmena kontrabandu. Z ruky do ruky. A obsah sáčka? Plavky, ak by náhodou bolo treba.

Máme pred sebou výlet na Aranské ostrovy. Kus typického Írska. Počuli sme samé chvály. Do prístavu je to dobrá trištvrte hodinka a potom ďalšia trajektom. Sme plní očakávania. Dostávame rady, riadne sa obliecť a byť radšej na palube. Je to divoká cesta. Najprv to skúšame dole, v podpalubí.

Ale zvedavosť a dobrodružnosť nás vyženú von. Tam to je úplne ako na horskej  dráhe. Vlasy nám zavieva do nových účesov a občas ošpliecha vlna. 

Veľmi to húpe a my z toho, prirodzene, máme radosť. Dosť sa čudujeme, prečo to zábradlie je také nízke. Ja už tŕpnem, nech sme už na druhej strane. Nie, nie je nám zle. Našli sme si iba svoje pohodlie.

Za všetky slová kúsok videa:

Po šťastnom pristátí sa bicykle stali našim ostrovným dopravným prostriedkom. Výber padol na červené. Vehementne nás upozorňujú, že predná brzda je vpravo a zadná vľavo. No môžu si hovoriť čo chcú, osobne som to nezvládol a skončil na zemi, keď som miesto zadnou, zaflekoval práve tou prednou brzdou. 

Ale boli medzi nami i saganíci. Rozbehli sme sa do kopca a potom sa tešili, ako dobre sú namazané tie bicykle. Išli samé. (cestou späť sme pochopili prečo). Náš itinerár hovoril, že sa máme vybrať do Tulenej zátoky a potom ďalej na pieskovú pláž a ďalej k dákym skalám. Čas sme si užívali. Do trajektu sme mali štyri hodiny. Sú z nás úplní cyklovlci.

No a keď sa vám čosi pokazí alebo spadne reťaz, určite sa držte Mattea. Jednak to vie opraviť a jednak je zanietene ochotný pomôcť.

Asi tiež najlepšie bude, pridať živé obrázky zo sedla bicykla.

Prvú zastávku sme využili na malé prekvapenie a nenápadne nechali pred nastúpený rad vykročiť Filipa, ktorý dnes oslavoval narodeniny. Aspoň symbolicky sme odovzdali trojposchodovú mafino-tortu. 

Miesto, kde sme zastali, sa volá Seal Colony. Neveriacky si myslíme, že to tu tak nazvali, len aby sa turisti zastavili. Rozliezame sa hľadať tulene.

Verte, neverte po chvíli sa ozýva volanie. Naozaj, živé a riadne tulene. Nie v zoo, ale vo voľnej prírode. Tak to je neopakovateľný zážitok. Komu sa podarí na svoje narodeniny dostať darček v podobe živého a slobodného tuleňa?

                         

                   

Vôbec sa neponáhľame a cesta sa príjemne zvažuje. Chceme však bližšie k moru. Nejako zabúdame aj na desiatu. A to sme sa vyzbrojili dobre a lákadlom sa stala i poľská šunková klobása.  Vzácnosť. Vymením v príhodnom čase.  Medzitým sme dorazili na pláž. I tu sa nájdu odvážlivci do plaviek. Motivačne si ich obzeráme. Všímajte si oblečenie pani učiteľky a postavy tam vzadu.

Priznajme sa, pre mužov  môžu byť obe farby za červenú. Maxo s Filipom sa vyberajú na prieskum piesku. Máme šťastie na odliv. Fotky sme nazvali štúdia v červenom.

Všetko tu vyzerá úžasne a nedotknuto. Takže nevieme, komu napadlo sa vyzuť, ale mnohí sa odvážili, i tí, čo by aj predtým nie. No proste sme si to užívali. 

              

Priestor nemal časové hranice a netrápilo nás, že ešte sa dá ísť ďalej s bicyklami. Veď na čo, keď sme si objavili náš svet tu. I keď dosť znel aj zimou. Aké nádherné bolo sledovať, ako sa spontánnosť odbaľuje sťaby cibuľka a nastáva efekt "follow the leader".

No a potom sa juniori tak rozšantili, ako malé deti. Už ich vôbec nebolo treba nahovárať na spoločné foto. A z tých sem musíme dať všetky.  Vyberte si tú svoju naj.

Ešte kúštik sme šli na bicykloch a vôbec neľutovali, že sme mohli viac vidieť. Toto úplne stačilo. Zastavili sme sa v obchode s lokálnymi produktmi. Amira úplne ohúrila predavačku svojim záujmom a vystupovaním, až dostala 100 percentnú zľavu. Ale aj Noe sa obchodne vie obracať a vyhadlovať študentskú cenu. 

V pohode s časom sme sa pustili späť a tu nám teda došlo, prečo to sem tak v pohode išlo. Cesta mierne hore kopcom, miestami dosť hore kopcom a iba sem tam z kopca, lenže priťažujúce okolnosti duli práve v protismere. Vetrisko ako hrom.  Ak si myslíte, že doteraz sme sa neprekonávali, tak teraz je ten správny čas zmeniť názor.

Náš pelotón sa roztiahol. Ale nik neostal sám. A keď nevládal, zosadol a tlačil. 

No i tak sme dorazili načas, my juniori a tí väčší rovesníci, čo sú tu s nami, veru trajekt nestihli. Na ich šťastie, ešte jeden vyrážal za nami.  Asi sme sa nasýtili a ostávame vo vnútri. Privierame oči a aj podriememe. Uspáva nás i cesta autobusom. Asi takto sme sa doviezli.

Podarilo sa nám vybaviť, že nám autobus zastal po ceste a nemuseli sme do centra a potom späť. No i tak, kým sme sa povyprevádzali, už sa aj stmievalo. Únava prešla a rozrečnili sme sa ako v hore na paši. Skrytú uličku, skratku k Nataše a Esti, sme vyhlásili za "bezrečovú" trasu. Bolo ťažké vydržať, keď nám bolo veselo.

Nedá sa vynechať niž z tohto dňa. Potrápili sme vás dlhým čítaním. Preto rušíme úlohu na záver dňa a pridávame už iba odkaz od juniorov pre vás, milí rodičia.