Štvrtok 17.3.
St. Patrick's Day
Ráno o 6:00 na okno izby leje. Ale to nie je to správne slovo. Akoby dole niekto stál a striekal naň hadicou. Neveriacky zatváram ešte neotvorené oči. Myslím iba na to, ako sa pešo dostaneme ku katedrále. Celú hodinku chôdze. Prvý autobus nám ide o štvrť na dvanásť a my tam máme byť už o jedenástej. O ôsmej, keď rozostriem závesy, ohúri ma slnko. To snáď nie je pravda. Aké máme šťastie.
Ešte sa delíme na chlapcov a dievčatá. V rannom kruhu sa dostáva k slovu Wilson. Putuje z ruky do ruky. Skladáme, čo všetko vieme o sviatku svätého Patrika. Je to aj veľa mýtov, ako napríklad, že sa Guinness farbí na zeleno v tento deň. No zelená je naisto tá správna farba.
Toto je Wilson. Kto ho má v rukách hovorí a ostatní ho počúvajú.
Radšej nepozeráme predpoveď počasia. A vyberáme sa na "pochod" smerom do mesta. Sľubujú nám veľký zážitok z tradičného sprievodu. Mne sa vynára v mysli ten prvomájový. Určite tento bude iný.
Ideme časťou mesta, kde sú výstavné domy. A našu zrelosť cítiť i z rozhovorov. Zaujímajú nás nie len autá na dvore, ale špekulujeme, aké asi náklady majú s údržbou takýchto viliek. Sme už viac vážni. No nemajte obavy, že by sme boli až príliš seriózni.
Nájsť si miesto, nie je vôbec ľahké. Ľudia dbajú o to, aby videli i tí za nimi. A pre hendikepovaných dodržujú voľný výhľad. Všetci to rešpektujú a naučíme sa i my.
Predsa len z boku pri nich máme voľný priestor. V diaľke vidno bežcov. Potleskom dostávajú podporu od stojacich. Aplauz buráca pri najmladších a najstarších vekových kategóriách. Rozdiel medzi nimi môže byť i vyše sedemdesiatpäť rokov. Obdivuhodné.
A na čele sprievodu kráča samotný svätý Patrik. Primátor až v double-deckri za ním.
Vpredu idú ľudia s ukrajinskými zástavami a s nápismi za mier. Potom nasledujú školy, športové kluby, umelci, miestne komunity, záchranári, pomáhajúce profesie... Miesto fotiek viac o atmosfére povie naše videjko.
Keď všetko prehrmelo, pravdaže sa rozpršalo. Katedrála bola otvorená. Overili sme si, že vieme, ako sa tam treba správať, nebolo nikoho, kto by odmietol vkročiť dnu. Ohromila nás veľkosť a majestátnosť. Nielen dievčatá, ale i chalani obdivovali tú mohutnosť.
Pristupovali sme k miestu príkladne dôstojne a s úctou. Vonku sa naozaj rozpršalo. Po oddychu sme sa vybrali do mesta, mali sme poobede workshop. Cestou nás zaujala dravosť rieky, no nenašli sme k nej cestu, hoci sme vyslali prieskumníka nájsť priechod. Mesto nás úplne prekvapilo svojou plnosťou. Mali prvý krát sviatok po dvoch rokoch pandemickej prestávky. Do davu sme sa zamiešali našimi mimikrami.
V McDonalde bol rad až na ulicu. Dali sme si rozchod a my starší sa kolegiálne postavili do radu. Kto prišiel na dohodnuté miesto v dohodnutom čase, mal na posilnenie hambáč (hamburger). O druhej nás čakala poobedná aktivita, na ktorú sme sa veľmi tešili. Mali sme bubnovačku. Ochotne sme pomohli s rozložením stoličiek a potom aj s uprataním. Začali sme jednoduchým rytmom a potom viac a viac zložitejšími. Išlo nám to skvelo. Ak nám bola doteraz na ruky zima, tak po tomto workshope už nie. Vlastne, pozrite sa.
Myslíme, že to bol silný zážitok a pani učiteľka hneď navrhuje, že čosi také i do školy musíme zohnať. Tak s najbližším projektom. Takto rozbubnovaní sa aj Matteo s Noem pustili ohúriť svojím odzemkom. Na kameru odzemok predviedol Matteo.
Po skončení, napodiv, nikto sa nechcel veľmi túlať mestom, že radšej spolu čosi robiť. Vyskúšali sme si mlynské kolá v parku, v srdci Eyre Square a nie celkom nám vyšla fotka, no môžete si byť istí, že pri nej bola zábava.
Dali sme sa do kruhu a pohadzovali si Wilsona. Bolo treba povedať meno a tomu potom hodiť loptu. Za koľko sekúnd sa to dá zvládnuť so všetkými? Pätnásť? Zliezli sme aj pod desať. No nakoniec sme rekord stanovili na sekundu a čosi. Že ako? No predsa takto:
Nato, že bolo veľa ľudí sme vychytili skvelé miesta v buse a celý si ho uzurpovali. Vtedy to vyzerá asi takto:
No utíšili sme sa, ale za celý deň naozaj toho bolo čo si vyporozprávať. A to bol iba jeden deň. Keď sa pozriete na to večerné žiariace slnko, neverili by ste, že dnes sme aj kúsok zmokli. Naše autobusové zátišie vysuší všeky kvaky.
Zatvárajú sa nám oči, únavou. Ani vás nebudeme trápiť. Spravte si dobrovoľne jednu či obe ľahučké úlohy.
Na čo pôvodne slúži nami nainštalovaný smajlík a kto sa skrýva pod totálnym zababušením?
Comments
Post a Comment