Piatok, 18.3.

Prvý týždeň školy...

...je čochvíľa za nami a Íri si ťahajú sviatok. Nám to mieša karty, lebo autobusy idú podľa nedeľného harmonogramu a my nemáme ako do školy. Iba ak by sme si to dali na hodinku pešo. Nebol by to veľký problém, len kedy ráno vstávať, aby sme to stihli ?

 Obloha je ako vymaľovaná. K týmto hyacintom sa stačí skloniť a potešia vás vôňou.

Dnešné ráno sa teda veziem ako VIP. Vysielajú po nás tri taxíky.  Nuž, myslíme si, že aj tak by sme to zvládli, ale keď nám to navrhli, neodmietneme. Nevezieme sa v žiadnych žltých škodách. 

Pre nás prišiel éčkový mercedes.

V piatok nás už v škole viac premiešavajú a pracujeme rôznorodo. Stále platí, že sa o našej jazykovej a vyjadrovacej kultúre zmieňujú veľmi pochvalne.  To my zase dostávame pojedanie smotany, teda užívame si hrdosti za iných, všetkých vás, rodičov i učiteľov. Nebojíme sa ani takto samostatnej úlohy.

Dnes náš tím dostane posilu. A hoci je pani učiteľka Aneta v meste Galway skúsená, predsa len potrebuje vedieť, že ju čakáme. Ako nám neskôr hovorila, aj  jej spolusediaci v autobuse sa z okna zvedavo tešil, že či to ten uvítací výbor je pre ňu.

Na našom privítaní sme namiesto chleba a soli použili kávu a cukor.

Energia, ktorú nám priniesla pani učiteľka, nás rozprúdila a vliala silu do poobednej aktivity s cieľom nájsť rozdiely medzi našou a írskou kultúrou. Zopár rozdielov sa našlo. Všetko bolo treba zmixovať a nahrať.  Kto bol hotový, pridal sa k nám na tejto výťahovej fotke.

Poobede sme sa pokúsili nájsť nejakú skratku na južnú stranu zálivu. Chodník bol vyznačený, ale nedoviedol nás do cieľa, iba kamsi k starému kostolu a k vojenskej základni, ktorá bola umiestnená v peknom zámku. Fotiť sme nemohli. Nakoniec sme si našli lúku a mohli rozvinúť naše učiace sa schopnosti. 

Keď sa hráme, tak by sa kade kto pridal. Tu sa pridal tento írsky seter.  Po rozcvičke s ceruzkami sme sa rozdelili na dva tímy. V nich na tri dvojice a tie sa museli učiť text pesničky, a potom to naučené odovzdať ďalšej dvojici a tá ďalšej. Takže to vyzerá tak, že Matteo beží k Lukášovi a učí ho, potom ďalej beží zadýchaný Filip k dievčatám a tie to zapisujú. No, zložité.

Aspoň baby sú v pohode. No nie? 

Nakoniec to všetko treba dať dokopy a zostaviť do správneho poradia v spoločnom kruhu.

Pohľad zo spodu)))

Na záver vznikne pesnička, ktorú vám ponúkneme v úlohe. Inak tiež nevieme, prečo sme šli tak ďaleko, keď sme mohli pokojne využiť Knocknacarra park blízko pri nás. Lenže tento chodník nás viedol cez starý most a ten vyzeral dobrodružne a bol celkom fotogenický. 

 

Zabudli sme, že dnes je bank holiday, a teda akoby bola nedeľa. Autobusy chodia poskromne. Ten náš nám ušiel spred nosa. Lenže sme s ním vybabrali. Kým sa obtočil jednosmerkami námestia, zbehli sme na ďalšiu zastávku. Možno nakoniec vybabral ten autobus s nami, lebo sme tam boli natlačení celou cestou ako sardinky. Toto je tá konzerva.

Koľko sa dá vtisnúť do dňa, keď nie je po ruke telka. No a teraz rozsúďte, ktorá skupina spievala menej falošne?))))