Piatok 25.3.

 D-day

Vyloďujeme sa a dobýjame Galway. Ako obri - svetOBORníci. Oplývame skúsenosťami, odvahou, znalosťami, smiechom a sebavedomím.

Pocit zodpovednosti je všade rovnaký. Je úplne jedno,  kde sa momentálne nachádzate.  Pre neskúsených je niekedy taký silný, že človeka úplne prevalcuje.  Dobre odvedená práca zvíťazí nad pocitom neistoty.  Je dôležité si to odžiť  a naučiť sa s tým pracovať.  Aj toto sme museli prekonať, výškové a vekové rozdiely. Nestratili sme sa.

Vystúpiť pred tridsať zvedavých  tvárí, pôsobiť uvoľnene, sebavedomo  a plynulo rozprávať v cudzom jazyku. To  dá zabrať, ale pre dnešok  jedna z najdôležitejších zručností, ktorú  v živote potrebujeme.

Ranná nervozita poľavila až po  odprezentovaní našich dobrovoľníčok s témou o stravovacích zlozvykoch našej doby (Miška, Amira, Nataša). Široký záber informácií, dopodrobna rozobratých, angličtina  na  výbornej úrovni a pomoc schovaná za biely hárok popísaného  papiera.  

Témy boli rôznorodé:  Music, Gaelic football,  Hacking project, Similarities between Slovakia and Hungary, Dance, Red Bull - sport a ich prezentácie  a výstupy tiež. Každá iná, každá iným spôsobom zaujímavá.  Ako dobrý ťah  sa ukázal pridať do prezentácie krátke video, ktoré zaručí vašu pozornosť.

Atmosféra je fajn a sme tak v pohode. Podporujeme sa. Tu sme úplne celí a v plnej kráse.

… teraz už len stenograficky...

úloha dňa:  splnená…. stužky pre budúcich: uviazané.... 

Odmena za GoKarting: odovzdaná a zjedená...

Nájsť správny čas na zmrzlinu: hotovo...

Piesok ..... jedni naberajú.....

a ďaší vysýpajú....

Ak si spomínate, na prvé dni, písali sme si list, sebe o dva týždne starším. Nastal čas si opäť nájsť svoje miesto a prečítať si vlastnú korešpondenciu. Zamyslieť sa a uvedomiť si, zmeny, nové, splnené i nesplnené, neočakávané.

Nemajte obavu, nestratili sme sa. Po svojich chvíľkach sme sa pustili ešte využiť odliv a preliezať miniatúry veľhôr a užiť si atlantickej pláže. Je ako v lete.

Linka 410 cez Salthill mešká, čakáme dlho. Vzdávame to po dlhom čakaní a tak sa Galway s nami lúči nostalgicky svojimi autobusovými výstrelkami. A vyberáme sa na posledné "pešo". 

Je neskutočné, že po celom dni, nás nečaká oddych a teplá vaňa, nikto nemieri do postele, odovzdane sa zvaliť pred telku. Čaká nás balenie. Všetko sami.  Záverečné prípravy, snáď i slávnostná večera. 

Otázky ktoré sa objavujú v čete. Poraďte!

cit: "Ahojte, neviete, že či si môžem brať magnetky hore do lietadla?"

Áno                   -                Nie