streda 23.3.

 Správy z Cliffs of Moher

V stredajšie ráno sa ukazovalo nesmelé ranné slniečko. Podľa predpovede počasia mal byť slnečný, netypicky teplý deň. 

Uvidíme, tunajšie počasie má svoje vrtochy a vôbec neberie do úvahy,  čo predpovedá nejaká aplikácia narýchlo stiahnutá v telefóne.

Škola beží  bez problémov. Pracuje sa   väčšinou v skupinách, ktoré sa  podľa potreby  menia. Dnes je už úplne jedno kto, s kým a kde.  Spoločná reč sa vždy nájde. Uvidíme v piatok, to majú svoju prácu prezentovať. 

Slniečko naozaj nesklamalo a mali sme pred sebou cestu autobusom  na Cliff of Moher. Vodič autobusu sa ukázal ako šofér a sprievodca v jednom balení. Na ľavo si všimnete univerzitu…, na pravo je reštaurácia s  najstaršou strechou … Nedalo mu, aby sme sa  nezastavili na ručne vyrábanú čokoládu, 15 minútová prestávka akurát stačila na ochutnanie horúcej čokolády, nahliadnutie do kuchyne výroby pochúťky a klasické odskočenie si. 

Írska krajina je krásna, takmer po celý rok zelená ale plná kameňov. Z nich si stavali domy, strechy, ploty, ohrady. Mnohé  z nich stoja dodnes  a vypovedajú svoje   svedectvo o živote v minulosti.

Po takmer 2 hodinách jazdy sme dorazili na miesto. Nálada ožila, telefóny nestačili zachytávať nádhernú scenériu okolo nás. Tu  platí, stačí raz vidieť ako stokrát počuť. Ktorú fotku sem nedať?

Cesta domov ubehla akosi rýchlejšie, malá prestávka na  kamennom pobreží, úžasný pohľad na oceán a  potom už domov. 

 Do Galway sme dorazili  po zotmení, čo malo svoje čaro. Zadné červené svetlá autobusu našej  411 nám zamávali  a nám neostávalo  nič iné ako čakať na ďalší spoj.

Bol to náročný, dlhý ale bezpochyby naplno prežitý krásny deň.

Už iba otázka. Aký úkon vykonáva Matteo?